S príchodom jari sa nám o novo rastúce kvety a prezimujúce stromčeky začali zaujímať i zajace a veveričky žijúce v okolí. Stopy po ich hlodavých zúbkoch je vidieť na našej mladej hruške, ktorú pohrýzli po celom obvode kmeňa.
Začali sa nám na nej kŕmiť už počas zimy, keďže všetko bolo pokryté snahom a kora stromov je jednou z vecí, na ktorej zajace prežívajú v zime.
Nezahryznú sa však do každého stromu, vyberajú si hlavne mladé stromčeky a špeciálne naša hruška im veľmi zachutila. V zime som ju musela zakryť s vrecom, aby ju nechali na pokoji.
Len čo som ju však odkryla na jar, zahrýzli sa do nej znova. Keďže som ju nechcela opať celú zakrývať, zvolila som menej radikálnu metódu a zakryla som iba kmeň pomocou papierovej trubičky. To sa však neosvedčilo, keďže dážď ju hneď rozmočil a tak mali zajace len veľmi málo práce s jej odstránením.
Moj ďalší pokus zahŕňa obmotanie kmeňa plastovým sáčkom. Uvidíme len časom, či to pomože.
Úprava:
Plastový sáčok není dobrý, pretože zadržuje vodu a strom sa pod ním zaparí. Nakoniec sme skončili pri drotenom pletive.
Tulipánov zasadených v jeseni sa asi tiež tento rok nedočkám. Pochutili si na nich buď veveričky, alebo zajace. Beriem to ako varovanie a pred tým než vonku vysadím akúkoľvek zeleninu, bude treba vymyslieť, ako ju ochrániť pred hladošmi z lesa.