Kompost

Náš ďalší záhradný projekt sa odvinul od potreby zbaviť sa nadbytočnej sekanej trávy z kosačky, opadaných listov zo stromu, ulomených vetvičiek, zoschnutých kvetov a podobne. Predtým sme všetko vyhadzovali, no s kompostom sme sa rozhodli premeniť tieto rastlinné zbytky naspať na zeminu. Tú by sme mohli použiť už nasledujúci rok.

Na trhu sú rozne vysoko špecializované nádoby na kompost, no ako ekonomickejšie riešenie sme zvolili obyčajný kontajner. Do neho sme vrtačkou vyvŕtali množstvo dier, aby bol náš kompost dobre okysličený. Ak necháte kompost na kope neokysličený, začne totiž značne zapáchať. Ďalšou výhodou je, že nadbytočná voda cez dierky odtečie preč. Kompost je dobré umiestniť v tieni, aby príliš nevysychal.

Keď začnú suroviny na komposte hniť, je potreba ich pomocou vidiel párkrát premiešať, aby sa okysličili a nezačali zapáchať. Niektoré kuchynské zbytky, ako napríklad maso, nie je vhodné pridávať do kompostu, aby neprilákali zvieratá, alebo nezačali silno zapáchať. Vhodným prídavkom do kompostu z kuchynských zbytkov sú škrupiny z vajíčok, zeleninové šupky, či mleté kávové zrná. Udržovanie kompostu vlhkým pomože procesu rozpadu.

Všetky materiály, ktoré idú do kompostu, obsahujú buď uhlík, alebo dusík. Kľúčom k vyváženému kompostu je pomer zelených zložiek (obsahujú dusík) k hnedým zložkám (obsahujú uhlík) 1:2.

• Zelené zložky sú  napríklad: zvyšky zeleniny a ovocia, zelená tráva a listy.
• Hnedé zložky sú napríklad: suchá tráva a listy, konáre, kávové filtre a mleté kávové zrná, slama, škrupiny z vajíčok, nakrájané noviny, atď.

Priveľa zelených materiálov sposobí, že kompost bude príliš hustý a začne zapáchať. Tento problém sa dá vyriešit napr. pridaním slamy do kompostu. Ďalším problémom, ktorý sme spozorovali sami je, že ovocné zvyšky priťahujú pozornosť mušiek. To sa dá vyriešiť tým, že ovocné zvyšky po pridaní do kompostu zakryjeme suchou trávou. Preto je dobré nechať trochu suchej trávy bokom.